ROZHOVOR: „Snívajte potichu.“ Zpěvačka Adéla Jergová o účasti v Dream Academy a kariéře v Americe

Jak ses dostala k příležitosti dělat hudbu v USA? Bylo to random, nebo jsi to měla vysněné?

Mala som to vysnívané. Keď som bola malá, tak som pozerala Hannah Montanu a najprv som si myslela, že je Češka, lebo som to pozerala s českým dabingom. Mala som päť rokov, takže mi to nejak nedošlo, ale môj starší brat mi povedal, že ona je Američanka a vtedy som si uvedomila, že každá pesnička, ktorá sa mi kedy páčila, bola od amerických interpretov, takže som pochopila, že tam je asi ten „hub“ na tvorenie hudby.

V čem se podle tebe nejvíc liší hudební prostředí v Americe oproti tomu evropskému nebo slovenskému z pohledu umělkyně?

Hudbu som tu (na Slovensku pozn. redakce) nikdy nerobila, ani ju nepočúvam. Myslím si, že všetko — a teraz to bude kontroverzne — všetko, čo robia českí a slovenskí interpreti, je niečo, čo sa naučili od amerických interpretov, takže radšej pôjdem tam, kde je koreň tej kreativity, než by som robila hudbu tu, kde to pôsobí trochu ako napodobenina.

Jak tě americké publikum přijalo?

Myslím si, že ma prijalo kvôli tomu, že nemám akcent, keď hovorím po anglicky. Veľa ľudí ani nevie, že som zo Slovenska. Keď som zistila, že Hannah Montana je Američanka, tak som sa v ôsmich rokoch naučila sama po anglicky, lebo som vedela, že to bude problém — že oni majú predsudky voči ľuďom z iných krajín, ktorí ten jazyk neovládajú dobre. Čo síce nie je úplne fajn, ale budiž.

A prijali ma aj kvôli tomu, že som v tej kultúre som a celý život sa jej venujem, mám ju rada a zaujíma ma ich umenie. Neberiem to ako niečo iné, lebo som k tomu mala prístup od malička, takže to beriem ako súčasť aj mojej kultúry, lebo je to globalizované.

Účastnila ses survival show The Debut: Dream Academy, ze které vzešla skupina Katseye, máš z toho nějaké poznatky, něco, co tě překvapilo? Jak ses k tomu dostala?

Dostala som sa k tomu cez moju učiteľku, ktorá mi poslala link na konkurz. Poslala som im svoje video a vybrali ma zo 140-tisíc ľudí, takže shoutout tomu človeku, čo moje video videl a posunul ma ďalej. Naučila som sa tam veľa, od technických vecí ako spev a tanec až po to, že ma to zviditeľnilo, že som bola aj na Netflixe, a že som sa naučila aj to, akí sú diváci ľahko manipulovateľní, ako sa s nimi dá pracovať. Je to zaujímavé — cez umenie sa dá vyjadriť, začať konverzácie. Celé je to pre mňa zaujímavé.

Jak to pak fungovalo mezi vámi holkami. Když show vycházela, tak okolo ní byla velká kontroverze, že se nemáte rády a že je mezi vámi toxické prostředí a přitom to možná tak nebylo. Jak to vzniká?

My sme tam mali strašne super vzťahy. Reálne, to je jedna z vecí, ktorú sme sa tam naučili — že ženy z mojej generácie sú všetky feministky, aj keď to o sebe niektoré nechcú hovoriť, ale mali by, lebo je to feministická myšlienka - všetky sme sa navzájom chránili a podporovali. Keď sme maly nejaký konflikt, tak sme si ho veľmi rýchlo vyriešili a veľa vecí, ktoré ľudia videli v seriáli ako niečo strašne vážne, sme my reálne vyriešili už pred dvoma rokmi. It's not that serious.

Takže je to klasická show thing?

Hej, ale tá show bola vlastne dosť autentická, aj to, ako to zostrihali. Reálne to bol dokument a myslím si, že sa fakt snažili ukázať to čo najautentickejšie, ale ľudia sú prostě fascinovaní tým, keď má niekto nezhodu, a keď robíš dva roky s dvadsiatimi dievčatami, tak tam budú nejaké nezhody. Ale nie je to, že by sme sa nenávideli alebo sa chceli zabiť. Je to prostě naturálna vec, ale ľudia to stále vnímajú ako niečo, čo je „wow“ a hneď sa toho chytia.

Jak se vyrovnávala s vyřazením? Mrzí tě to, nebo to bereš jako blessing in disguise?

Bolo to ťažké, ale ja som to cítila, že v tej skupine by som byť nemala. Vedela som to, nie že by mi to niekto priamo povedal, ale vedela som to vnútorne a keď som vypadla, nebolo to pre mňa žiadne prekvapenie, lebo som ani neočakávala, že tam budem. Vedela som, že mi to nevyhovuje, aj ja som im nevyhovovala a som veľmi rada za to, ako to nakoniec dopadlo.

Na čem teď pracuješ – můžeme se těšit na nové singly nebo dokonce album?

Chystám EP a pripravujem ďalšiu pesničku. Počas roka budú vychádzať nové pesničky a dúfam, že budem môcť robiť shows, koncertovať, možno pre niekoho robiť predskokana, otvárať na nejakom turné. To by bolo super.

Co bys poradila mladým lidem, kteří chtějí vypadnout z české scény a dělat hudbu v zahraničí?

Myslím si, že ako som už hovorila, jazyk je prvoradý. Ponoriť sa do toho, čo človeka nadchne, a byť pohltený kultúrou, chce človek ísť, taká naturálna obsesia. A povedala by som im, že by mali snívať potichu. Ja som snívala potichu, lebo som si myslela, a správne som tušila, že Slováci by moje sny videli ako neuveriteľné a nerealistické a to by mi ublížilo. Zľakla by som sa, a možno by som si taktiež začala myslieť, že sú nerealistické. Takže radšej snívať potichu, pracovať na tom, a možno sa to raz naozaj stane.